Otázka po nezmyselnom: Wittgensteinova kritika náboženského jazyka

Tento príspevok sa zaoberá Wittgensteinovým chápaním jazyka, aplikovaným na náboženský jazyk. Autor eseje si všíma Wittgensteinov posun vo vnímaní jazyka od obdobia Traktátu k neskorému Wittgensteinovi v jeho Filozofických skúmaniach a spise O istote. Vďaka tomuto posunu hovorí o náboženstve Wittgenstein viac, ako by sa dalo čakať od človeka, ktorý chce mlčať o veciach, o ktorých nemôže rozprávať. Wittgenstein sa zaoberá významom náboženských jazykových obrazov a metafor. Aplikáciou teórie jazykových hier na oblasť náboženstva získava pre náboženskú vieru priestor, ktorý je neprístupný vedeckým explanáciám. Pri analýze vzťahu medzi jazykom a životom dospieva k tomu, že tým, čo poskytuje "krytie" papierovej mene jazyka, je ľudské konanie. Odmieta tak teoretické explanácie náboženstva v prospech náboženskej praxe. Vystupuje nám tu tak nový prístup k náboženskej epistemológii, podľa ktorého je náboženstvo, podobne ako veda a iné dôležité ľudské aktivity, formou života, ktorá si ustanovuje vlastné interné kritéria zmyslu a racionality. Filozof tak podľa Wittgensteina nehľadá evidenciu či zdôvodnenie viery v Boha, ale snaží sa explicitne vyjadriť rôzne praktiky, ktoré utvárajú náboženskú formu života a dávajú jej zmysel.